reklama

Pijete čaj? Pozrite si, ako vzniká na nepálskej farme

Počas nášho 2-mesačného pobytu v Nepále sme sa rozhodli vyskúšať niečo netradičné - makačku na čajovej plantáži! Dobrovoľne a zadarmo :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Miesto sme si vyhliadli na internete a s danou rodinou sme prehodili pár správ o tom, kedy a kam máme prísť a čo od toho čakať. Dostať sa tam z Kathmandu, hlavného mesta Nepálu, ale nebolo len tak. Cestovanie v tejto časti sveta je všeobecne skôr pre silnejšie povahy.

Bláznivá cesta

Deň pred odchodom kupujeme lístok na autobusovej stanici. Hemží sa to tam ľuďmi a chvíľu tápame po akejkoľvek nápovede, ku ktorému okienku zamieriť. Zbadáme názov “Ilam” a vyzerá to sľubne. V jednoduchej forme angličtiny dolujeme informácie o čase odjazdu, cene, trvaniu cesty a typu autobusu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

“Je to prosím spací autobus?”

“Jasné, spací autobus, všetko v pohode.” 

Oficiálny čas 16 hodín sme brali s rezervou. Ono to totiž nikdy netrvá koľko povedia. Ešteže pôjdeme v spacom autobuse, celú noc prespíme… Sme si mysleli, keď sme ešte boli v sladkej nevedomosti.

Na druhý deň nás nasmerujú k starej rárohe s obyčajnými sedadlami a tvrdia, že to je náš bus. My že nie, to nie je náš bus. My máme ísť spacím.

“Áno, veď toto je spací bus!”

“Nie, to nie je spací bus!”

“Ale je, dajú sa tam sklopiť sedadlá!”

Na toto už argumentovať nedokážeme a s kyslými ksichtami nasadáme dnu. Odchádzame len o hodinu neskôr ako sme mali, dobré znamenie. Postupne sa bus plní ľuďmi naskakujúcimi pomaly za jazdy po vzore “nezastavujeme, máme spoždení”. Keďže sa už v Nepále ako tak orientujeme, zarazilo nás, že sme sa vydali na západ, pričom Ilam je na východe. Pýtame sa ako také trkvasy našich spolucestujúcich, že či sme v dobrom autobuse. Vraj hej. Po 4 hodinách jazdy na západ (máme GPS tak sme premúdrení) už máme vážne obavy. Našťastie to ten bus potom stočil na juh a zvyšok cesty kopírujeme indické hranice smerom k Ilamu. Dačo by sme aj v polosede pospali, ale pohľad z okna do 300 metrovej priepasti pár centimetrov od kolies autobusu (zvodidlá tu neexistujú) efektívne zaháňa akékoľvek driemoty. Len dúfame, že to ten šofér má dobre vyrátané, keď sa vyhýba rútiacim sa indickým nákladiakom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príchod do Ilamu

Po 19 hodinách cesty vystupujeme akoby v inom svete. Všade naokolo sa rozprestierajú čajové plantáže a my ideme hľadať tú našu. Je to asi pol hodinu cesty pešo, chvalabohu dole kopcom. Tieto prevýšenia im teda nezávidíme.

Čajová oblasť Ilam a jej strmé kopce.
Čajová oblasť Ilam a jej strmé kopce. (zdroj: NK)

Ľudia hneď vedia kam ideme a ukazujú nám cestu. Prekvapuje nás, že aj nepálsky starec v dedine, ktorú ani na mape nevieme nájsť, nám dokáže dať základné inštrukcie po anglicky. Trafili sme teda poľahky a rovno nás berú do kuchyne na skvelý obed, kde sa stretávame aj s ostatnými dobrovoľníkmi. Ak tu takto budú variť stále, neprišli sme nadarmo :) Vybaľujeme v drevenej chatke, kde sú 2 izby s posteľami, záchod európskeho typu (to sme fakt nečakali, ešteže sa splachuje klasicky manuálne vedierkom), sprcha s výlučne studenou vodou a žiadny internet na najbližších 10 dní. Môže byť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na tejto čajovej farme sme strávili 10 dní.
Na tejto čajovej farme sme strávili 10 dní. (zdroj: NK)

Sú z nás drsní čajozberači

Po obede nás už idú rovno zapriahnuť do roboty. Krátka inštruktáž a už sú z nás originál zberači čaju. Len nechápeme, prečo to všetci naokolo zberajú tak rýchlo a my tak pomaly. Že by sme niečo zle pochopili? Dávame svoj čajový úlovok radšej skontrolovať skúsenému oku domácej pani, ktorá tie kríky prečesáva ako naspeedovaný zajačik a obsah jej košíka vysoko prevyšuje to, čo my nazbierame asi za týždeň. Okrem tejto hlavnej a vysoko zodpovednej úlohy sa počas nášho pobytu na farme venujeme aj iným činnostiam - sadeniu kurkumy, okopávaniu, stavbe príbytku pre kozy (ich éterické produkty sú skvelým hnojivom pre čajové kríky), noseniu 10 kilových vriec zemiakov hore kopcom z farmy vzdialenej asi kilometer a občas sme si aj zahrali futbal s miestnymi detiskami - tie majú naozaj výdrž, lebo tie strmé kopce šlapú každý deň do školy aj zo školy. Zo všetkého najviac nás ale bavilo práve zberanie čajových lístkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Naša najobľúbenejšia činnosť - zberanie čajových lístkov.
Naša najobľúbenejšia činnosť - zberanie čajových lístkov. (zdroj: NK)
Dopracovať sa k takto naplnenému košíku nám síce chvíľu trvalo, ale nakoniec z nás boli efektívny zberači.
Dopracovať sa k takto naplnenému košíku nám síce chvíľu trvalo, ale nakoniec z nás boli efektívny zberači. (zdroj: NK)

Všetko je to o “ihlách” 

Najdôležitejšia vec na celom zberaní čaju je púčik, tzv. ”needle” - v preklade niečo ako “ihla”. Tento útvar (na obrázku nižšie) je presne to, čo máme na kríku hľadať. Dáva čaju chuť a vôňu a bez nej to proste nie je ono.

Čajový púčik, tzv. "needle" alebo "ihla", s dvoma najvrchnejšími lístkami.
Čajový púčik, tzv. "needle" alebo "ihla", s dvoma najvrchnejšími lístkami. (zdroj: NK)
Čajové lístky na vrchu kríku.
Čajové lístky na vrchu kríku. (zdroj: NK)

A je to presne to, čo sme prvých pár dní mali taký problém si narýchlo všimnúť a odtrhnúť. Oni to totiž všetci robia v tak vysokej rýchlosti, že si na to proste treba vytrénovať oči. Po týždni sme už ale boli machri a predvádzali sme sa pred novými prírastkami z radov dobrovoľníkov a s radosťou si s nimi po zbere porovnávali obsah košov.

Všimnúť si na kríku "ihlu" nie je také jednoduché, ako by sa zdalo.
Všimnúť si na kríku "ihlu" nie je také jednoduché, ako by sa zdalo. (zdroj: NK)

O “ihlách” sa nám pravidelne snívalo a pri zaspávaní sme si predstavovali, ako ich oberáme. Neviete si predstaviť ten slastný pocit, keď pri zberaní narazíte na krík, ktorý ich má na sebe toľko, že neviete, čo skôr odtrhnúť. Čistá eufória!

Čajové pikošky

Rodina, u ktorej sme pracovali, bola nadšená, keď nám mohli o čaji rozprávať, a my sme sa ich veruže aj pýtali. Preto sme teraz múdri a spomenieme zopár dôležitých informácií o čaji.

Nezáleží na tom, aký čaj plánujete vyprodukovať, všetko sa to zberá z toho istého kríku - camellia sinensis. Majú životnosť desaťročia a úroda je takmer počas celého roka. V Ilame majú tri obdobia zberu - jar (marec-máj, najchutnejší čaj), leto (monzúnové obdobie - je najviac lístkov na zber ale majú slabšiu chuť, kvôli množstvu dažďa) a jeseň (september-november). V zime sa nezbiera a kríky sa len zastrihávajú, aby mali požadovaný tvar. V období zberu dorastajú lístky každých 6-7 dní.

Rozdiely medzi jednotlivými typmi čaju sú hlavne v spracovaní:

Čierny čaj: Zbiera sa púčik plus 2 najvrchnejšie lístky. Tie prejdú nasledovným procesom:

  1. Lístky sa na pár hodín nechajú odstáť na slnku, aby trochu zvädli.

  2. Rolovanie - šúchaním o podložku sa poruší štruktúra tkaniva, vyparuje sa voda a list plne oxiduje so vzduchom, až kým nezmení farbu na medenú/čiernu.

  3. Sušenie - následne sa lístky vysušia na slnku. V monzúnovom období, keď je nedostatok slnka, ich sušia nad ohňom.

Čajové lístky sa najskôr rozložia na slnku.
Čajové lístky sa najskôr rozložia na slnku. (zdroj: NK)
Rolovaním sa poruší štruktúra tkaniva a list oxiduje so vzduchom.
Rolovaním sa poruší štruktúra tkaniva a list oxiduje so vzduchom. (zdroj: NK)
Nakoniec sa čaj usuší na slnku alebo na ohni.
Nakoniec sa čaj usuší na slnku alebo na ohni. (zdroj: NK)

Zelený čaj: Zbiera sa púčik plus 2 najvrchnejšie lístky, ale na začiatku prejdú tepelnou úpravou, aby sa zabránilo oxidácii. Môžu sa naparovať (japonský štýl - napr. Sencha) alebo smažiť (čínsky štýl). Až následne sa sušia. Vďaka tomu majú menší obsah kofeínu ako čierne čaje.

Oolong: Oxidácia nie je úplná, ako pri čiernom čaji. Podľa toho, ako dlho sa nechajú lístky oxidovať, sa chuťou a farbou približujú buď k čiernemu alebo zelenému čaju. Preto má táto odroda najširšiu škálu chutí.

Biely čaj: Zbiera sa púčik plus 1 najvrchnejší lístok. Tento čaj nie je oxidovaný. Spracovanie nie je jednoznačne zadefinované a lístky sa môžu rovno vysušiť alebo môžu na začiatku prejsť tepelnou úpravou ako pri zelenom čaji.

Strieborný “needle” čaj: Zbierajú sa čisto len púčiky. Patrí do skupiny bielych čajov a spracovanie je preto rovnaké.

Pu’er: Je to fermentovaný čaj, ktorý sa produkuje v provincii Yunnan a názov dostal po meste Pu’er. Prechádza procesom mikrobiálnej fermentácie a častokrát sa skladuje dlhé roky. Má tmavočiernu farbu a zemitú chuť.

CTC: Skratka pre Crush-Tear-Curl. V preklade Drviť-Trhať-Rolovať. Mechanická forma spracovania čierneho čaju, ktorou vzniká substrát vhodný do čajových vrecúšok. K ihle sa zbiera aj 4-5 lístkov a je menej kvalitný. Zvykne sa piť sladený a s mliekom.

Na našej farme produkovali najmä čierny čaj a v lete, keď je dostatok úrody, posielali čerstvo natrhaný čaj rovno do továrne na spracovanie. Za kilo dostanú 200 rupií (asi 2€) a pokiaľ zberajú menej kvalitný čaj (ihla plus 4-5 lístkov) tak 60 rupií. Jedna osoba dokáže vtedy nazberať aj 20 kíl lístkov denne (čo by určite nebol náš prípad, ale veríme, že domáci to dokážu dať :). Mimo tohto obdobia nie je dostatok úrody a vyprodukovaný čaj sa rozpredá medzi prichádzajúcich dobrovoľníkov a na vlastnú spotrebu. Môžeme potvrdiť, že čaj sa tu pije každý deň na litre :)

Čajová zberačka v akcii.
Čajová zberačka v akcii. (zdroj: NK)
Okolité kopce Ilamu sú posiate čajovými farmami.
Okolité kopce Ilamu sú posiate čajovými farmami. (zdroj: NK)

Dosť bolo práce, balíme švestky

Z farmy sa nám odísť vôbec nechcelo, ale mali sme už dohodnutý pobyt v budhistickom kláštore v Kathmandu. Po nelákavej ceste nočným autobusom smerom sem sme naspäť radšej zvolili alternatívu sedieť celý deň v minibuse. Odchod mal byť o 5-tej a preto sme skoro ráno potme opustili náš príbytok a pod oblohou plnou hviezd sa vydali do najbližšej dediny. Hore kopcom to už ale nebola taká lahoda ako pri príchode a pod 15 kilovými ruksakmi sme sa veru zapotili. Minibus sa zjavil presne hodinu a pol po plánovanom odchode. Opäť na nás skúšal tie triky, že sa vydal na opačnú stranu. Tentoraz sme sa ocitli až pri indických hraniciach, ale už sme vedeli, že to len skúšajú našu trpezlivosť. Nabrali sme pár ľudí a minibus sa nakoniec otočil správnym smerom. Síce sme sa tlačili na malých sedadlách, no v hlavnom meste sme boli za 12 hodín. Neverili sme vlastným očiam :) Určite výhodnejšie ako 19 a nabudúce už budeme múdrejší.

Ilam zostane v našich mysliach zapísaný ako miesto, kde je neskutočný pokoj a kľud, kde všetci behajú hore kopcom ako terénkozy, lebo rovinu nepoznajú, kde sú ľudia neskutočne milí a priateľskí a kde majú ten najlepší čaj, aký sme zatiaľ pili. A hlavne - nazbierali sme si ho sami :)

Na nepálskej farme sme farmárčili začiatkom mája 2017. Celú našu cestu Áziou ste mohli sledovať na FB stránke FasaTrasa alebo na našom blogu.

Peter Ondriaš

Peter Ondriaš

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Člen cestovateľského dua na fantastickej ceste naprieč Áziou, aka FasaTrase. Dobrodružstvo začalo v septembri 2016 a trvalo presne 365 dní. Za ten čas sme precestovali 17 krajín a navštívili množstvo úžasných miest. Radi by sme sa s ostatnými podelili s našimi zážitkami, preto (občasne) píšeme blogy. Našu cestu ste mohli sledovať aj na stránkach Facebooku alebo na našom blogu FasaTrasa. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu